O záklopke alebo: Čo vás súdružka v školskej jedálni nenaučila?

papame-blog-zaklopka-02

Pôvodne som tento článok plánovala napísať o raw dezerte, ktorý mám rada a občas nejaký doma umixujem, ale vyplávala mi pri jeho jedení na povrch taká zaujímavá a záhadná téma – záklopka. Neviem, či sa „to“ tak volá, alebo ako sa „to“ volá odborne, ale ja to u seba volám záklopka. Viete, taká tá „oná vec“, čo vám nepustí do žalúdka už ani gram ničoho. Proste niečo, čo vám nedovolí prežrieť už ani lyžičku jedla.  Netuším ani, či ju má každý, lebo niekedy mám pocit, že ani nie. Ale ja tú vec mám. Dokonca veľmi funkčnú.

Začala som si ju uvedomovať niekedy na ZŠ-ke v školskej jedálni. Niektoré jedlá mi tá záklopka nepustila do žalúdka ani omylom. Napr. šalátovú a mliekovú polievku. Tie majú u mňa stopku od ZŠ-ky až do dnes.  Niektorým dozorkonajúcim súdružkám učiteľkám sa skoro podarilo mi moju záklopku zničiť, keď nado mnou stáli a namrzene konštatovali, že „snáď dojem tie dve lyžičky jedla“, ktoré ostali na tanieri. No nedojem..ani vtedy som nedojedla. Väčšinou som sa rozplakala. To zabralo. A mohla som odniesť aj nie úplne prázdny tanier.

papame-blog-zaklopka-01

Záklopka dokonca funguje aj pri jedlách obľúbených. A to je práve tá záhada pre mňa. Ako je možné, že napr. čokoľvek hrachové – či už pyré, alebo aj hrachová polievka, ktorú mám veľmi rada, tak funguje pri nej moja záklopka. Na 100%. Proste, keď povie, že dosť, tak už ozaj nie som schopná zjesť viac. Keď som bola dieťa, tak som to raz skúsila, že čo sa stane, keď predsa. A všetko šlo von. Fakt. A tak je to napr. aj pri tom raw dezerte, alebo lečo, to je tiež u mňa jedlo, že keď dosť, tak dosť. Pri iných jedlách to nemám až tak výrazné, ale takmer vždy viem, kedy mám dosť.

Ešte väčšia záhada pre mňa je, že pri takej zmrzline to napr. nefunguje. Tej môžem zjesť kilo. No dobre, asi to malo len 500 ml, ten kýbeľ, ale zjedla som ho naraz. A nič. Dala by som aj druhý asi. Tak ale to je asi výnimka. Síce, s čokoládou som to ešte neskúšala, sa jej prejesť.

papame-blog-zaklopka-03

No, každopádne, ja som za svoju záklopku vcelku rada. Viem, kedy mám dosť. Nie som schopná dojesť ani sústo, keď sa záklopka ozve. Vytáčam tým moju mamu, lebo ona to nechápe. Asi nemá záklopku, neviem. A myslím si, že hlavne deti také niečo majú na 100%. Lebo vedia, kedy majú dosť. A preto ja nikdy nekážem synovi, aby vyčistil tanier. Nemyslím si, že je to „slušné“, dojesť všetko. To si myslí moja mama a súdružky učiteľky. Ale ja nie.

Takže o raw dezerte niekedy nabudúce.  Zatiaľ by ma celkom zaujímalo, či vy záklopku máte, alebo ani nie.

Štítky:
Ivka Tondrová
Som expert na jedlo. Už takmer 40 rokov denno-denne musím jesť :-). Od narodenia dieťaťa mi už ale nie je ľahostajné čo na tom tanieri mám. Som pedant a lenivec zároveň. Z toho vzchádzajú moje nápady na jedlá – pedant vytvára vyváženú zdravú stravu a ten lenivec vo mne sa snaží, aby jedlo bolo rýchle a jednoduché na prípravu. Aby sa najedlo bábätko, ale aj dospelý človek. Môj príbeh si prečítajte tu:
Komentáre