Môj príbeh

Som expert na jedlo. Už takmer 40 rokov denno-denne musím jesť 🙂 . Od narodenia dieťaťa mi už ale nie je ľahostajné čo na tom tanieri mám. Som pedant a lenivec zároveň. Z toho vzchádzajú moje nápady na jedlá – pedant vytvára vyváženú zdravú stravu a ten lenivec vo mne sa snaží, aby jedlo bolo rýchle a jednoduché na prípravu. Aby sa najedlo bábätko, ale aj dospelý človek.

Jedlo. Presne si pamätám ten deň, keď som ho začala „riešiť“. Dovtedy som jedlo delila len na jedlé a nejedlé, resp. to, ktoré si musím pripraviť sama a to, ktoré nemusím J a pripraví ho mama, babka, školská jedáleň, hocikto, len nech nemusím pohnúť prstom.

Potom som otehotnela.  A stala sa zo mňa matka čakateľka, ktorá zrazu konzumuje len samé zdravé jedlá a pchá sa vitamínmi. J Ale nie, robím si srandu.. J  Jedlo som začala deliť na to, ktoré sa vo mne udrží a to, ktoré nie..  Stala som sa totiž pravidelným návštevníkom onej miestnosti a chodila som tam objímať misu. Každý deň, skoro celých 9 mesiacov. Boli jedlá, na ktoré sa stačilo len pozrieť a už som bežala. Taký červený melón napríklad. Ktorý som predtým zbožňovala a v lete jedla na kilá. Tak ten mi stačilo ozaj len vidieť a obsah žalúdka putoval smerom hore. Napriek tomu všetkému mi celé tehotenstvo jesť chutilo a stále bolo dosť jedál, ktoré som zjedla bez následkov.

No a potom sa narodilo. Dieťa – chcené a milované. A hladné. Začala som ho kojiť a išlo nám to dobre. Vyhla som sa všetkým tým problémom, čo kojace matky dobre poznajú. U nás to šlo na moju veľkú radosť hladko. Tešila som sa z toho, predsalen, mať mlieko zadarmo a vždy pripravené, to je nepochybne výhoda. No a samozrejme, téma jedlo bola plne aktuálna. Moje dieťa totiž reagovalo na úplne všetko, čo som zjedla. Či už bolesťou brucha, alebo ekzémami rôznej farby a druhu. Doktorka vyhlásila, že má koliku a že si mám dávať pozor na to, čo zjem a pozorovať.. Kožná vyhlásila, že má asi na niečo alergiu a že si mám dávať pozor na to, čo zjem a pozorovať. Tak som teda pozorovala.. Vynechala som celý zoznam jedál, čo sa v týchto prípadoch odporúča. Čím väčšie bolo zúfalstvo z plačúceho dieťaťa, tým poctivejšie som sa jedlom zaoberala.. A stále nič. Až prešlo  6 mesiacov a ja som celkom uvítala, že konečne môžem dieťaťu dať aj niečo iné, ako moje mlieko.. Začala som teda s prvými bábätkovskými jedlami a čím viac toho to moje dietko zjedlo, tým mizli aj problémy s bruškom a ekzémami.  Konečne som si aspoň na chvíľu vydýchla.

Ako to už ale býva, pohoda netrvala dlho. Len po prvý biely jogurt. Alebo po druhý. No chvíľku mi trvalo, kým som pochopila, že tie bolesti  a ekzém sú z oného mliečneho výrobku. Ešte som to otestovala kúskom syra a lyžičkou Pribináčka a bolo to úplne jasné. Moje dieťa netoleruje kravské mlieko. V žiadnej forme. Doktorka urobila nejaké testy a vyhlásila, že alergia sa nepotvrdila, ale že keď teda nemôže, tak nemôže a že sa mám snažiť kojiť čo najdlhšie.  To, že ja mám vynechať zo svojej stravy mlieko, to mi docvaklo. Len škoda, že až tak pozde.. Mohli sme sa vyhnúť kolikám a ekzémom. Ale mliečne výrobky nefigurovali na žiadnom zozname „nebezpečných“ potravín.  

Tak som sa nejako prirodzene skrz tieto problémy začala zaoberať výživou trochu dôkladnejšie. A nielen tou bábätkovskou. Do toho ešte moja sestra začala študovať naturopatickú medicínu v Edinburgu. Prešlo pár rokov, moje dieťa je už v puberte, sestra dávno doštudovala a otvorila si prax. (nájdete ju tu www.nutriwellness.eu) a na základe už niekoľkoročných skúseností mojich a sestriných vznikol tento e-book o prvých jedlách bábätka. Jedálniček je zostavený na základe najnovších poznatkov v medicíne, hlavne tej celostnej a na základe práce s klientami z rodín zaťažených alergiami.  Je obzvlášť vhodný pre tie detičky, ktoré majú nejakú „záťaž“ už v rodine, čo sa týka alergií, ekzémov, rôznych intolerancií , celiakie  a pod.